Slovenský ochranársky snem (S-O-S) už viackrát upozornil na neudržateľnú situáciu v ochrane prírody a krajiny, a to najmä pri správe chránených území na Slovensku. Navrhol tiež konkrétne kroky, ako túto kritickú situáciu zlepšiť (naposledy tesne po posledných parlamentných voľbách, keď nová vláda pripravovala programové vyhlásenie – PVV). V stanovisku S-O-S sa vtedy o. i. uvádzalo: „Prioritnú pozornosť v r. 2020 – 2024 navrhujeme venovať presunutiu správy pozemkov v chránených územiach pod príslušné odborné organizácie v rezorte ŽP spolu s personálnym a kompetenčným posilnením správ národných parkov (vrátane ich právnej subjektivity a rozhodovacej právomoci), ako aj zabezpečením účinnej ochrany národných parkov a iných chránených území v súlade s medzinárodnými kritériami IUCN, kompenzáciou majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom pôdy v chránených územiach a ďalšími opatreniami v intenciách Envirostratégie 2030“ (viac na http://www.ochranari.sk/, 26. 4. 2020).

Oceňujeme, že všetky relevantné vládne dokumenty, prijaté v r. 2019 a 2020, t. j. Envirostratégia 2030 (príloha 1), PVV (príloha 2) i návrh Plánu obnovy SR (príloha 3) v hlavných rysoch korešpondujú s týmito našimi odporúčaniami. Dnes, pol roka po schválení PVV v Národnej rade Slovenskej republiky je však najvyšší čas prikročiť od slov k činom. Vítame preto aktuálnu iniciatívu Ministerstva životného prostredia SR, aby pozemky v chránených územiach, ktoré sú v správe štátneho podniku Lesy SR, prešli pod Štátnu ochranu prírody SR. Rovnako ako MŽP SR aj my to považujeme za jednu (aj keď nie jedinú) z priorít komplexnej reformy a zefektívnenia ochrany prírody na Slovensku. Bez tohto zásadného kroku bude ochrana prírody v chránených územiach vždy len v role akéhosi bezdomovca či chudobného príbuzného. Aj naďalej bude vydávať iba stanoviská k vplyvom návrhov plánov či projektov na prírodu a krajinu chráneného územia, ale rozhodovať bude niekto iný. Aj preto sa naše národné parky budú čoraz viac stávať lunaparkmi, telocvičňami, zásobárňami dreva a nerastných surovín, poľovnými revírmi, či lukratívnymi korisťami pre realitný biznis a pochybných developerov.

Spravovanie štátnych pozemkov v národných parkoch a v maloplošných chránených územiach mimo nich rezortom životného prostredia považujeme za prvý a logický krok k zabezpečeniu reálnej a efektívnej ochrany prírody na Slovensku. Skutočné správcovstvo týchto pozemkov by si však žiadalo prijať viaceré ďalšie organizačno-právne opatrenia, ako napr. zriadiť osobitnú kategóriu environmentálnej pôdy, zmeniť model financovania správ národných parkov na udržateľný – viaczdrojový a personálne i kompetenčne (do)vybaviť správy tak, aby okrem (s)právnych kompetencií vedeli v územiach rozhodovať ozaj informovane – na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a najlepšej dostupnej praxe, vo verejnom záujme, nestranne a s vylúčením konfliktu záujmov.

Štátna ochrana prírody SR sa aj za týmto účelom musí stať orgánom štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny, aby o zásahoch do prírodných hodnôt skutočne rozhodovala štátna autorita zriadená a odborne vybavená na účely ochrany prírody. Je potrebné zmeniť súčasný neefektívny a nelogický systém rozhodovania o zásahoch do chránených území, kedy o takýchto zásahoch záväzne rozhoduje okresný úrad, ktorý je organizačne začlenený pod ministerstvo vnútra. Podrobné riešenie tejto otázky v nedávnej minulosti spracovalo združenie VIA IURIS (príloha 4).

Vláda, ba aj samotný rezort životného prostredia sa v minulosti k pracovníkom správ chránených území, ktorí sa snažili obhajovať prírodu, zákon a vládne uznesenia priamo v teréne, častokrát otočili chrbtom. Chceme veriť, že tentoraz sa to nestane. Lebo ak áno, môže sa ľahko stať, že zo štátnej ochrany prírody odídu aj poslední „mohykáni“. Je dôležité, aby kľúčové rokovania s vlastníkmi pôdy a ďalšími prebiehali na vysokej profesionálnej úrovni (napríklad aj za účasti mediátorov), so silným mandátom a citeľnou oporou zo strany ministerstva životného prostredia.

Nemožno však v tejto súvislosti zabúdať ani na neštátnych vlastníkov pôdy. Viac ako 30 rokov po novembri ´89 by sa už konečne mala nájsť politická vôľa na to, aby sa štát demokraticky a obojstranne výhodne dohodol s vlastníkmi pozemkov v chránených územiach tak, aby na to nedoplatila ochrana prírody a zároveň boli uspokojené oprávnené nároky vlastníkov na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Na to existujú rôzne nástroje, ako napríklad výkup, zámena, nájom...

S tým bezprostredne súvisí aj zonácia, ako hlavná stratégia na kombinovanie šetrného využívania krajiny s ochranou prírody, ktorá má v zmysle medzinárodných štandardov zlaďovať rôzne záujmy, rôzne očakávania a rôzne spôsoby manažmentu.

Pre efektívne spravovanie chránených území ochranou prírody je potrebné určenie jasných legislatívnych, inštitucionálnych a manažmentových pravidiel, ako aj náležité zapojenie všetkých zainteresovaných skupín (stakeholderov). Prijímanie kľúčových rozhodnutí však musí vychádzať z poslania národných parkov s prioritou ochrany prírody a byť v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami.

Naše národné parky, bez ohľadu na to, či boli vyhlásené pred alebo po r. 1989 i na to, čo sa v nich už zničilo, stále predstavujú naše „rodinné striebro“, naše najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom – v zmysle zákona – má byť ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Je vo verejnom záujme toto dedičstvo uchovať aj pre budúce generácie, čo zahŕňa aj snahu postupne zlepšiť stav týchto území v súlade s medzinárodnými kritériami. Táto požiadavka je ešte naliehavejšia v dobe klimatickej krízy, keďže je preukázané, že väčšie nenarušené ekosystémy (zväčša s veľkou biodiverzitou) znižujú jej dopady a zvyšujú aj odolnosť okolitej krajiny. Je pritom samozrejmé, a dokazujú to mnohé výsledky výskumov i skúsenosti zo zahraničia, že skutočný národný park vie byť pre svoj región ekonomickým prínosom, a nie akousi „brzdou pokroku“, ako to vyhlasujú tí a tie, ktorí/é normálne fungujúci národný park zrejme nikdy nevideli.

Vzhľadom na množstvo dezinformácií a nedorozumení, ktoré diskusiu o tejto problematike sprevádzajú, pripomíname, že to, čo žiadame, má nielen oporu v zákone i v príslušných aktuálnych vládnych dokumentoch, ale je aj samozrejmosťou vo väčšine členských štátov EÚ (príloha 5).

Podpísaní členovia a členky S-O-S:

Ing. Gabriela Kalašová (kontaktná osoba, kalasova@gmail.com)
prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba, mikulas.huba2@gmail.com)
doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD. (kontaktná osoba, marcel.uhrin@gmail.com)
Mgr. Imrich Vozár (kontaktná osoba, imrich.vozar@gmail.com)
MVDr. Samuel Pačenovský (kontaktná osoba, pacenovsky@gmail.com)
RNDr. Ján Kadlečík (kontaktná osoba, jan.kadlecik@sopsr.sk)
Ing. Erik Baláž
Sabina Barborjak
Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.
Ing. Ladislav Bíro
Ing. Michal Daniška
Mgr. Michal Deraj
doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.
Mgr. art. Viera Dubačová
RNDr. Elena Fatulová
Ing. Karol Fröhlich, DrSc.
doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc.
Ing. Fero Guldan
RNDr. Ján Hanušin, CSc.
Ing. arch. Boris Hochel
Mgr. Martin Hojsík
Mgr. Zuzana Homolová
Milan Hronec
prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc.
Ing. Peter Klučka
doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.
Ing. Ľubica Kolková
Mgr. Eva Kováčechová
prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.
RNDr. Ľubica Krištofová
Mgr. art. Richard Krivda
doc. Zuzana Kronerová
doc. RNDr. Ján Lacika, CSc.
prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.
Mgr. Peter Mihók, PhD.
Viera Minarovičová
Mgr. Vladimír Mokráň
prof. Juraj Nvota
Mgr. Daniel Pastirčák
Ing. Martina Paulíková
Ing. Jana Pavlíková
Mgr. Patricia Pavlovská
Soňa Párnická
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Mgr. Tomáš Peciar
Pavol Petráš
Ing. Koloman Prónay
RNDr. Eva Stanková, PhD.
Ing. Drahoš Stano
Mgr. Boris Strečanský
Ing. Štefan Szabó, PhD.
RNDr. Mgr. Ján Szőllős, CSc.
Mgr. Jozef Šibík, PhD.
RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.
Ing. Katarína Šimončičová
Mgr. Natália Šovkoplias
Mgr. Pavel Šremer
Ing. Alena Trančíková
Ing. Alexander Vágner
Mgr. Marcel Zajac
Juraj Zamkovský
RNDr. Anna Zemanová
Pavol Ziman

Varín, Bratislava, 2. 11. 2020


Rozdeľovník

Zuzana Čaputová, prezidentka SR, informacie@prezident.gov.sk
Igor Matovič, predseda vlády SR, premier@vlada.gov.sk
Ján Budaj, minister životného prostredia SR, minister@enviro.gov.sk
Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, jan.micovsky@land.gov.sk
Mária Patakyová, verejná ochrankyňa práv, sekretariat@vop.gov.sk
Dušan Karaska, generálny riaditeľ ŠOP SR, dusan.karaska@sopsr.sk
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, comm-rep-sk@ec.europa.eu
TASR, tasr@tasr.sk
SITA, sita@sita.sk


Prílohy:

Príloha 1. Citát z Envirostratégie 2030
„Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov. Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov. Prehodnotením a vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR. Zjednodušený systém chránených území a stupňov ochrany umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha po prehodnotení do roku 2024 dosiahne do roku 2025 50 % celkovej rozlohy každého národného parku manažmentovej kategórie II. chránených území podľa IUCN a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Ohodnotením a platbami za ekosystémové služby sa vytvoria podmienky pre ich komplexné a udržateľné zabezpečovanie. Vypracuje sa a bude sa uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny... Pre efektívne fungovanie a riadenie národných parkov ako aj iných chránených území je optimálna ich integrovaná správa.“

Príloha 2. Citát z Programového vyhlásenia vlády SR 2020 - 2024
„Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod MŽP SR a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov... Dobuduje sa sústava chránených území, vrátane území európskeho významu NATURA 2000 a schvália sa efektívne dokumenty starostlivosti... Reformou Štátnej ochrany prírody SR sa zavedie komplexný a udržateľný systém financovania, ktorý bude v stále väčšej miere využívať inovatívne formy financovania. Vláda urobí všetky potrebné kroky proti zneužívaniu náhodných ťažieb. Na účelovú ťažbu zdravého lesa bude zavedená prísna kontrola. Navrhneme takú zonáciu národných parkov, ktorá zabezpečí ich účinnú ochranu s ohľadom na medzinárodné kritériá IUCN. Rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť najmenej 50 % rozlohy územia. V prípade obmedzenia hospodárenia v národných parkoch a v iných chránených územiach budú súkromní vlastníci primerane odškodnení, prednostne zámenou pozemkov, dlhodobým prenájom alebo zmluvnou ochranou. Sprehľadníme a zjednotíme formu poskytovania nárokovateľných kompenzácií za obmedzenie hospodárenia v chránených územiach. Vlastníkov budeme o možnosti nárokovať si kompenzácie informovať. V lesoch s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie s cieľom využívať komplexnú hodnotu lesov a ekologickej stabilizácie krajiny. V štátnych lesoch, vrátane vojenských, bude povinná certifikácia Forest Stewardship Council (FSC), v neštátnych lesoch sa podporí jej dobrovoľné zavedenie. S cieľom efektívnejšej ochrany prírody a kontroly ťažby sa zriadi integrovaná stráž a v oblasti ochrany prírody sa zlepší vymožiteľnosť práva.“

Príloha č. 3 Citát z Plánu obnovy SR (verzia z októbra 2020)
„Slovensko dobuduje sieť chránených území Natura 2000 a národné a prírodné parky na Slovensku budú vyzónované, v rámci čoho dôjde k majetkovému vyrovnaniu so súkromnými vlastníkmi. Pozemky v treťom a vyššom stupni ochrany prejdú zo správy rezortu pôdohospodárstva pod orgány ochrany prírody.“

Príloha č. 4. Návrh legislatívneho zámeru „Reforma štátnej správy ochrany prírody a krajiny“, ktorý spracovalo združenie VIA IURIS a je v plnom znení dostupný tu:
https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2020/04/Legislativny_zamer.pdf

Príloha č. 5 Citát zo stanoviska Ladislava Mika, vedúceho zastúpenia Európskej komisie v SR, uverejneného na sociálnych sieťach dňa 21. 10. 2020
„Potvrdzujem zo svojej dlhoročnej skúsenosti riaditeľa pre ochranu biodiverzity DG ENV Európskej komisie, že v Európe je štandardom, aby správa národného parku bola na jeho území (prípadne podľa systému vrátane ochranného pásma) orgánom štátnej správy, s právnou subjektivitou, rozpočtom a potrebnými kompetenciami, v rámci rezortu, ktorý má na starosti životné prostredie. V tom je samozrejme aj správa lesov, ktorá je v európskych podmienkach veľmi často jedným z hlavných predmetov ochrany NP. Zámer prezentovaný vo vládnom programe a presadzovaný ministrom Budajom je teda logický a je predpokladom pre systémové riešenie starostlivosti o NP. Jednoznačne ho teda podporujem a verím, že diskusia s ministrom Mičovským a potom na vláde umožní rýchle a efektívne riešenie týmto smerom.“